Gojdič sa narodil 17. júla 1888 v Ruských Pekľanoch neďaleko Prešova v
rodine gréckokatolíckeho kňaza Štefana Gojdiča a matky Anny. Pri krste
dostal meno Peter.
"Základné vzdelanie nadobudol v Cigeľke, neskôr v Bardejove a v
Prešove. Po získaní základného vzdelania v štúdiu pokračoval na gymnáziu
v Prešove. Následne nastúpil na štúdium teológie v Prešove. Keďže
dosahoval vynikajúce výsledky, bol poslaný po roku na ďalšie štúdiá do
Budapešti," povedal Pavlišinovič.
Sviatosť kňazstva prijal z rúk prešovského biskupa Jána Vályiho 27.
augusta 1911. Dvadsiateho júla 1922 vstúpil do Rádu sv. Bazila Veľkého
na Černečej Hore pri Mukačeve a následne prijal meno Pavel. Štrnásteho
septembra 1926 bol menovaný za apoštolského administrátora Prešovskej
eparchie. Na biskupa bol konsekrovaný v Ríme 25. marca 1927.
"Ako biskup sa zaslúžil o povznesenie duchovného života kňazov a
veriacich. Zriaďoval nové farnosti a výrazné boli jeho aktivity i v
oblasti školstva," povedal Pavlišinovič.
V súvislosti so zákazom činnosti gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 Gojdiča zatkli a internovali. "V
dňoch 11. až 15. januára 1951 vo vykonštruovanom procese s takzvanými
vlastizradnými biskupmi Vojtaššákom, Buzalkom a Gojdičom bol odsúdený na
doživotné odňatie slobody, zaplatenie 200.000 korún pokuty a odňatie
všetkých občianskych práv. Zaopatrený sviatosťami 17. júla 1960, v deň
svojich 72. narodenín, zomrel vo väzenskej nemocnici v Leopoldove," priblížil Pavlišinovič.
Gojdiča súdne rehabilitovali až 27. septembra 1990. In memoriam ho
vyznamenali Rádom T. G. Masaryka II. triedy a Pribinovým krížom I.
triedy.
Štvrtého novembra 2001 ho pápež Ján Pavol II. na Námestí sv. Petra vo
Vatikáne vyhlásil za blahoslaveného a 27. januára 2008 mu v Bratislave
udelili titul Spravodlivý medzi národmi za nezištnú záchranu židov počas
holokaustu.
V predvečer 15. výročia blahorečenia, 3. novembra 2016, vyhlásil Babjak blahoslaveného P. P. Gojdiča za patróna mesta Prešov.
"Dňa 25. mája 2020 bola vladykovi Gojdičovi na múre leopoldovskej
väznice slávnostne odhalená pamätná tabuľa. Na slávnosti sa zúčastnil
predseda Národnej rady SR Boris Kollár, ktorý sa oficiálne ospravedlnil
za protizákonné a nedemokratické postavenie gréckokatolíckej cirkvi mimo
zákona, ktoré sa udialo 28. apríla 1950," dodal Pavlišinovič.